Po záverečnom ceremoniáli 18. Medzinárodného filmového festivalu Bratislava verejnosť pozná víťazov trojice medzinárodných súťaží. Hlavné ceny získali hraný film Tramontane (2016), dokument Prijímanie (Komunia, Communion, 2016) a krátky film Adaptácia (Adaptacja, Adaptation, 2016).

 

O cenách pre najlepší hraný film, najlepšieho režiséra, najlepší ženský herecký výkon a mužský herecký výkon tento rok rozhodovala porota, v ktorej sa stretli turecká filmárka a spisovateľka Canan Gerede, český filmový historik a scenárista Štěpán Hulík a filmová teoretička, dramaturgička a pedagogička Monika Mikušová zo Slovenska.

V Súťaži hraných filmov sa o ceny uchádzali prvé a druhé filmy začínajúcich režisérov. Porota Cenou za najlepší hraný film ocenila debut libanonského filmára Vatcheho Boulghourjiana Tramontane (2016) o pátraní po vlastnej identite za nezvyčajných životných podmienok v nezvyčajnom sociálnom prostredí. V libanonskej dedinke žije slepý mladík Rabih. Pri žiadosti o vydanie pasu zisťuje, že jeho občiansky preukaz je falošný, čo ho privádza k hľadaniu pravdy o vlastnom živote. Porota tento pôsobivý film ocenila „za schopnosť vyrozprávať príbeh plný emócií o hľadaní identity a za schopnosť vtiahnuť diváka do sveta nevidiacich prostredníctvom mocných záberov a sugestívnej hudby.“ Snímka Tramontane mala premiéru  počas Týždňa kritiky na festivale v Cannes.

 

Dve štatutárne ceny si z Bratislavy odniesol taliansky režisér filmu Marco Danieli za film Svetácke dievča (La Ragazza del Mondo, Wordly Girl, 2016), ktorý získal Cenu pre najlepšieho režiséra a Cenu za najlepší mužský herecký výkon pre Micheleho Riondina v roli mladého drogového dílera Liberta, „za pohnutý a mnohovrstevný herecký výkon pri použití širokej škály emócií.“ Prvý hraný film režiséra Marca Danieliho o vytrhnutí sa mladej hrdinky z náboženskej spoločnosti Svedkov Jehovových, ktoré so sebou nevyhnutne prináša radikálne zavrhnutie, mal premiéru na benátskom festivale. Porota režiséra ocenila „za nakrútenie filmu, ktorý sa k svojej téme postavil objektívne a v ktorom osvedčil remeselnú zručnosť vo vyrozprávaní príbehu, práci s hercami a strihu.“

 

Cenu za najlepší ženský herecký výkon získala talentovaná chorvátska herečka Mia Petričević za stvárnenie hlavnej postavy vo filme Nezízaj mi do taniera (Ne gledaj mi u pijat, Quit Staring at my Plate, 2016). Dlhometrážny debut chorvátskej režisérky Hany Jušić rozpráva príbeh 24–ročnej ženy z rodiny z nižších spoločenských vrstiev, ktorá po porážke svojho despotického otca duševne dozrieva. Celý Marijanin život sa točí okolo jej rodiny. Žijú hlava na hlave, natlačení v maličkom byte, kde jeden druhého privádzajú do šialenstva. Porota výkon mladej herečky ocenila „za veľmi autentické a dojemné stvárnenie postavy uväznenej v brutálnom kruhu rodiny.“

 

O Cene za najlepší dokumentárny film rozhodovala medzinárodná porota, ktorej členmi boli americká filmárka, kurátorka a publicistka Pamela Cohn, slovenská filmárka Viera Čákanyová a chorvátsky dokumentarista a riaditeľ festivalu ZagrebDox Nenad Puhovski. Cenu udelili poľskému filmu Prijímanie (Komunia, Communion, 2016) režisérky Anny Zameckej. V príbehu o predčasne dospelej 14-ročnej Ole, hrdinsky zastupujúcej úlohy rodičov v disfunkčnej rodine, prechádzajú okamihy pátosu do okamihov nenúteného humoru, čo ocenili na festivaloch v Locarne a nedávno aj vo Varšave. Porota, ktorá v dlhometrážnom debute tuší ohromný prísľub do budúcnosti a vyzdvihuje „skvelé oko a ucho pre detail“, svoje rozhodnutie odôvodnila vetou: „Používajúc sofistikovaný a presný filmový jazyk a jemne vybrúsený inštinkt sa režisérke podarilo vytvoriť takú nežnú intimitu s ľuďmi pred kamerou, ktorá divákov bezprostredne vtiahne do sŕdc a myšlienok rodiny v ustavičnej kríze.“

 

Cenu za najlepší krátky film porota jednomyseľne udelila poľskej snímke Adaptácia (Adaptacja, Adaptation, 2016). Na porotcovských stoličkách tento rok sedeli programová dramaturgička filmového festivalu v írskom Corku Úna Feely, holandský experimentálny filmár Noud Heerkens a vedúca ateliéru na bratislavskej VŠVU Nóra Ružičková. Adaptácia režiséra Bartozsa Kruhlika ich zaujala najmä tým, že ide o „film, ktorý diváka vedie, držiac sa vždy krátky krôčik pred ním, avšak nikdy ho nasilu nevláči ani nestrká a nikdy presne nevyplní jeho očakávania. Tento film má všetky prvky skvelého filmárstva, ktoré balansuje na jemnej hrane umenia a pritom originálne vytvára svoj vlastný žáner.“

 

Súťaž hraných filmov hodnotili taktiež dve nezávislé poroty. Cenu poroty FIPRESCI získal animovaný film Ja ako Tekvička (Ma vie de Courgette, My Life as a Courgette, 2016) o 9-ročnom chlapcovi, ktorý sa snaží nájsť si vlastné miesto v zvláštnom a často nepriateľskom prostredí novej pestúnskej rodiny. Novinári Andrzej Fogler z Poľska, Matúš Kvasnička zo Slovenska a Ulrich Wimmeroth z Nemecka ocenili tento výtvarne pôsobivý bábkový film „za emocionálne verné zobrazenie sveta opustených detí.“

 

Cenu študentskej poroty získal film Som tu! (Es esmu šeit, Mellow Mud, 2016). Lotyšský debut scenáristu a režiséra Renársa Vimbu ocenili za „úspornosť dialógov, dôraz na vizuálny spôsob narácie dokazujúci profesionálnu remeselnú zručnosť tvorcov boli základné faktory, ktorými predčil zvyšné filmy v hlavnej súťaži.“ Rodinný príbeh zachytáva v súčasnosti vysoko aktuálnu otázku ekonomických migrantov, pričom na tému nahliada z pomerne nezvyčajného uhla pohľadu: neskúma tých, ktorí odišli za novým životom, ale tých, ktorí po nich ostali doma, kde plánujú ostať aj naďalej. Študentskej porote v zložení Norbert Franko, Juraj Mydla a Adam Straka imponovalo stvárnenie „opustenosti lotyšského vidieka, analogickej opustenosti hlavných protagonistov, prinášajúcej surovosť, v ktorej je blato špinavé, voda chladí, ticho je ťaživé a emócie rezonujú ešte dlho po filme.“

 

Na slávnostnom ceremoniáli bol tiež vyhlásený laureát ocenenia a držiteľ pamätnej dlaždice na Filmovom chodníku slávy za dlhoročnú umeleckú tvorbu. V tomto roku sa ním stal významný slovenský herec, jedna z najvýraznejších umeleckých osobností slovenskej filmovej a divadelnej scény, Martin Huba. Slávnostné odhalenie dlaždice na Filmovom chodníku slávy, ktorý sa nachádza pred Mestským divadlom P.O. Hviezdoslava, sa uskutoční v júni, počas zahájenia  42. ročníka multižánrového mestského letného festivalu Kultúrne leto a Hradné slávnosti Bratislava 2017.

 

Ocenenie MFF Bratislava za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii si na  festivale osobne prevzal jeden z najvýraznejších juhoslovanských hercov svojej generácie Rade Šerbedžija. Na 18. MFF Bratislava uviedol spoločne so svojim synom Danilom svoj režijný debut Oslobodenie Skopje (Osloboduvanje na Skopje, The Liberation of Skopje, 2016).

 

Cenu divákov získal na základe hlasovania návštevníkov festivalu brazílsky film Aquarius (2016) režiséra Klebera Mendonça Filha. Na druhom mieste skončila snímka maďarského filmára Szabolcsa Hajdu Rodinné šťastie (Ernelláék Farkaséknál, It’s Not The Time of My Life, 2016) a tretí skončil poľský film Všetky tie prebdené noci (Wszystkie nieprzespane noce, All These Sleepless Nights, 2016) režiséra Michala Marczaka. Na ďalších miestach sa z rovnakého počtu diváckych hlasov tešili snímky zo súťaže hraných filmov – rumunský thriler Bogdana Miricu Psy (Cãini, Dogs, 2016) a lotyšský debut Renãrsa Vimbu Som tu! (Es esmu šeit, Mellow Mud, 2016).

 

18. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava sa konal v príjemnej atmosfére mestských kín: v troch sálach Kina Lumière, Kine Mladosť, Kine Nostalgia, v kaviarni Gorila.sk Urban Space, kde okrem filmových premietaní prebiehal aj sprievodný program festivalu, a v hudobnom klube Fuga. Priestory pre festivalové centrum poskytol Hotel Tatra.

 

Okrem dominanty programu, ktorou sú už tradične tri medzinárodné súťaže (Súťaž hraných filmov, Súťaž dokumentárnych filmov, Súťaž krátkych filmov), sústreďujúce sa na objavovanie nových talentov a budúcich hviezd svetového filmu, uviedol bratislavský festival hneď niekoľko divácky atraktívnych sekcií.

 

Pravidelné sekcie Cinema Now a Europa predstavili prierez svetovou a európskou produkciou aktuálnej sezóny, divácke hity a víťazov prestížnych svetových festivalov. V sekcii Cinema Now festival uviedol napríklad možného kandidáta na Oscara, film Zrodenie národa (The Birth of Nation, 2016) v réžii amerického herca Nata Parkera, alebo nový film Wernera Herzoga – kroniku internetu s názvom A hľa: Snívanie o prepojenom svete (Lo and Behold: Reveries of the Connected World, 2016). V sekcii Europa zaujal pozornosť divákov ruský titul Mučeník (Uchenik, The Student, 2016) uvedený na tohtoročnom festivale v Cannes a tiež víťazný film z karlovarského festivalu Rodinné šťastie (Ernelláék Farkaséknál, It’s not The Time of My Life, 2016). Sekcia Europa Špeciál predstavila trojicu finalistov filmovej Ceny LUX – filmy Otvorila som si oči (A peine j ́ouvre les yeux, As I Open my Eyes, 2015), Toni Erdmann (2016) a Ja ako Tekvička (Ma vie de Courgette, My Life As a Zucchini, 2016). Filmovú Cenu LUX udeľuje od roku 2007 Európsky parlament a tento rok oslavuje svoje desiate výročie. Víťazný film bude vyhotovený aj vo verzii pre zrakovo a sluchovo postihnutých.

 

Hlavnou témou 18. ročníka festivalu, ktorej bola venovaná samostatná sekcia, bolo mesto. Pestrá kolekcia filmov od divácky príťažlivých príbehov o živote v meste, cez filmové eseje až po súčasné variácie obľúbeného žánru filmových avantgardistov – urbánnej symfónie, obsiahla tituly ako Aquarius (2016) brazílskeho režiséra Klebera Mendonça Filha, Všetky tie prebdené noci (Wszystkie nieprzespane noce, All These Sleepless Nights, 2016) hviezdy súčasného poľského filmu Michala Marczaka či kolekciu krátkych filmov vyhľadávaného autora hudobných dokumentov Vincenta Moona Petites Planètes (2010 – 2011). Na hlavnú tému reagoval aj festivalový spot z dielne kreatívneho štúdia Filmaari.

 

Špeciálna sekcia Flashback: Americké voľby prostredníctvom filmov a diskusií reagovala na azda najsledovanejšiu politickú udalosť tohto roka. Vzdelávací rozmer festivalu bol aj tento rok posilnený sekciou Lexikón, ktorá si kladie za úlohu vzbudiť v divákoch kritické uvažovanie, vytvoriť priestor na konverzáciu a prístupnou formou vysvetľovať filmové pojmy. Tentokrát sa venovala problematike farby vo filme. Focus sa zameral na súčasnú chorvátsku kinematografiu, ktorá za posledné roky zaznamenáva výrazný kvalitatívny vzostup. Na 18. ročníku bratislavského filmového festivalu sa diváci mohli stretnúť s hviezdou amerického nezávislého filmu, Alexom Rossom Perrym, ktorý tu uviedol všetky svoje filmy a pripravil si aj masterclass, kde svoju pozornosť upriamil najmä na otázky autorskej slobody alebo práce s klasickou filmovou surovinou, ktorá je pre jeho tvorbu charakteristická.

 

V prehľadovej sekcii domácej produkcie Made in Slovakia boli tento rok dominantné dokumentárne filmy. V slovenskej premiére bol uvedený portrét uznávanej slovensko – švajčiarskej spisovateľky, novinárky a  nositeľky švajčiarskej Štátnej ceny za literatúru Ireny Brežnej s názvom Profesionálna cudzinka (The Professional Foreigner, 2016), nakrútený režisérkou Annou Gruskovou. V rámci sekcie Made in Slovakia festival predstavil tiež tvorbu talentovaných študentov z Akadémie umení v Banskej Bystrici a Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Nechýbal program pre deti pod hlavičkou sekcie Junior, ktorá sa venovala súčasnej večerníčkovej tvorbe a v predpremiére uviedla seriál Vandy Raýmanovej s názvom Drobci (The Tots, 2016), na ktorom sa animátorsky podieľali najznámejšie mená súčasnej slovenskej generácie animátorov ako Ivana Šebestová, Ivana Laučíková, Michal Haruštiak či Dávid Štumpf. Seriál má okrem Raýmanovej ešte jedného režiséra – Michala Strussa.

 

Diváci sa mohli osobne stretnúť a diskutovať s viacerými tvorcami. Svoje filmy prišli do Bratislavy uviesť svetoznámy herec Rade Šerbedžija (Oslobodenie Skopje, Osloboduvanje na Skopje, The Liberation of Skopje 2016), chorvátsky filmár Nenad Puhovski (Generácia ’68, Generacija ’68, 2016), kurdsko-sýrsky režisér Mano Khalil (Lastovička, Die Schwalbe, The Swallow, 2016), maďarskí tvorcovia – režisér Szabolcs Hajdu a herečka Orsolya Török-Illyés (Rodinné šťastie, Ernelláék Farkaséknál, It’s not The Time of My Life, 2016),  taliansky filmár Marco Danieli (Svetácke dievča, La ragazza del mondo, Wordly Girl, 2016), francúzsky dokumentarista Charles Redon (V Kalifornii, La Californie, 2016), poľská režisérka Anna Zamecka (Prijímanie, Komunia, Communion, 2016), Dejan Mrkic (Ticho, Silence, 2016), Pedro Peralta (Záchrana, Ascensão, 2016), Anna Grusková a Irena Brežná (Profesionálna cudzinka, 2016), riaditeľ Chorvátskeho audiovizuálneho centra (HAVC) Hrvoje Hribar, rakúsky dokumentarista Franz Leopold Schmelzer a mnohí ďalší. Prostredníctvom live streamingu z Bruselu festivaloví diváci mali možnosť klásť otázky aj debutujúcej režisérke tuniského pôvodu Leyle Bouzid.

 

Festivalový program zostavili srbský filmový kritik Nenad Dukić, holandský historik umenia a filmu Erwin Houtenbrink a slovenský publicista a dramaturg Tomáš Hudák pod vedením programového riaditeľa MFF Bratislava Pavla Smejkala.

 

Organizátori MFF Bratislava v spolupráci s občianskym združením Červený nos Clowndoctors aj tento rok pripravili charitatívnu projekciu, ktorá sa uskutočnila v Kine Mladosť. Tento krát sa premietal rodinný animovaný film Ja ako tekvička (Ma vie de Courgette, My Life as a Zucchini, 2016) švajčiarsko-francúzskeho režiséra Clauda Barrasa. Vstupným na toto premietanie diváci podporili združenie Červený nos, ktoré formou humoru a osobného prístupu podporuje psychickú pohodu hospitalizovaných detí a seniorov, a tým pomáha k zlepšeniu ich celkového zdravotného stavu.

 

Počas festivalového týždňa ponúkol 18. MFF Bratislava v programovom výbere tie najlepšie filmy sezóny, ktorú bratislavský festival v závere roka svojim spôsobom bilancuje. Veľká väčšina filmov bola uvedená v slovenskej premiére a mnohé z nich videli filmoví nadšenci len počas festivalu, keďže sa v kinodistribúcii neobjavia. Okrem filmových premietaní pripravil bratislavský festival svojim návštevníkom aj pestrý, multižánrový sprievodný program.