Chorvátsky režisér a scenárista Zrinko Ogresta (1958) je jedným z členov poroty súťaže hraných filmov. Jeho snímky sa vyznačujú silnou vizualizáciou, dobre vystavanou scénou a invenčným rozprávaním príbehu. Viaceré z nich poznajú festivalové publiká po celom svete.
Za film Očistenie (Isprani, 1995) získal Prix Italia a film Tu (2003) ocenili na MFF v Karlových Varoch Špeciálnou cenou poroty. Aktuálne vyučuje réžiu na Akadémii dramatických umení v Záhrebe, je členom Európskej filmovej akadémie. Len pred niekoľkými mesiacmi dokončil snímku On The Other Side, film o rodine juhoslovanského armádneho dôstojníka srbského pôvodu, ktorý žil v Chorvátsku pokým nezačala vojna a on sa nepridal „na druhú stranu“. Jeho manželka s deťmi ostali v Chorvátsku. Po vojne bol odsúdený za vojnové zločiny a odpykával si svoj trest v Haagu. Po 20 rokoch kontaktuje svoju manželku a snaží sa oživiť ich vzťah…
Ste jedným z troch porotcov súťaže hraných filmov. Spolu s Judit Bárdos a Christopherom Goodwinom budete rozhodovať o víťazovi. Máte už svoj tip – osobného výhercu?
Jasné, že mám. Mám svoj osobný tip, ale ešte som sa nerozprával s kolegami, takže neviem, aké padne záverečné rozhodnutie.
Ako funguje porota? Diskutujete spolu s kolegami o filmoch alebo len hlasujete?
Stretávame sa počas festivalu a preberáme spoločne filmy. Už približne poznám favoritov mojich kolegov. Máme veľmi podobné názory, takže nepredpokladám, že budeme dlho hlasovať. (smiech)
Videli ste aj nejaké nesúťažné filmy alebo to popri porotcovaní nestíhate?
Nie, nemáme na to čas. V priebehu 3 dní sme si museli pozrieť 9 filmov a to je dosť veľa. Ale chcel by som povedať, že som sa už zúčastnil množstva festivalov, váš festivalový výber bol výborný. Sedem z tých deviatich súťažných filmov sú skutočne kvalitné snímky, veľmi dobré filmy. A to nie je celkom bežná situácia pri iných festivaloch. Pán Dukić (Nenad Dukić – jeden z programových tvorcov – pozn. red.) odviedol kus dobrej roboty.
Ste profesorom na Akadémii dramatických umení v Zagrebe. Učíte réžiu. Ako vás a vašu tvorbu ovplyvňuje práca s mladými filmármi? Učíte, ale… Zanecháva na Vás toto učenie aj nejaký spätný efekt alebo ste len vy ten, kto učí?
Veľmi zaujímavá otázka. Absolútne. Je to vlastne hlavný dôvod prečo vôbec učím. Môže to znieť absurdne, ale… Vďaka študentom sa cítim byť stále mladý. Psychicky, spôsobom myslenia, nie fyzicky. Je to kontaktom s mladými študentmi, súčasnou generáciou. Myslím, že je to veľmi prospešné a nápomocné pre obe strany.
Boli ste už na mnohých festivaloch. Prestížnych, menej známych, domácich, zahraničných… Čo by ste povedali o slovenskom publiku?
Nevidím v tom veľký rozdiel. Pri takomto type festivalov máte vždy špecifické publikum. Sledujeme nekomerčné filmy. Tí ľudia sú kinofilovia. Aj počas premietania som cítil, že si to naozaj užívajú, že filmom rozumejú. Myslím, že je to v rámci obdobných filmových festivalov veľmi bežná situácia.
Poznáte nejaké „naše“ slovenské filmy?
Nuž, nie som v nich celkom doma. Nevidel som ich veľa. Ale poznám filmy vášho režiséra Martina… Priezvisko mi vypadlo… Máme čosi spoločné. Myslím, že za jeden z jeho filmov získal rovnaké ocenenie ako aj ja pred niekoľkými rokmi – Prix Italia. Je to fakt významná cena za televízne filmy. takže preto ho evidujem. (Martin Šulík, Záhrada, 1995 – pozn. red.)
Keďže ste teda nejaké filmy videli, viete posúdiť, či z nich cítiť historické a kultúrne prepojenie Slovákov a Chorvátov?
Nie, to sa nedá. Nevidel som dosť na to, aby som čosi také mohol porovnať.
Na čom aktuálne pracujete?
Pred niekoľkými mesiacmi som dokončil svoj nový film. Dúfam, že sa v priebehu najbližších mesiacov dostane do programu jedného z najvýznamnejších festivalov. Názov je On the other side (Na druhej strane, 2016). Obsah si môžete pozrieť na imdb. Premiéra bude už čoskoro.
Anna Predmerská
