Recenzia
(Ernelláék Farkaséknál, , r. Szabolcs Hajdu, Maďarsko, 2016)
17:45, Kino Lumière (K1)
O pojme ´šťastie´ ako aj jeho špecifikácii ´rodinné´ by sa dalo uviesť množstvo citátov, filozofických mikroúvah či zamyslení. Definície však neuspokoja každého. Pre niekoho sú príliš všeobecné a pre iného zas málo konkrétne. Spomeniem len jeden citát z ruskej klasiky, z románu L. N. Tolstoja Anna Kareninová. „Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom“. V niečom sa dá táto myšlienka prepojiť aj s filmom Szabolcsa Hajdu Rodinné šťastie.
Maďarský režisér Szabolcs Hajdu nie je slovenským divákom neznámy. Jeho režisérsky rukopis vidieť v oceňovanom filme Bibliothéque Pascal (2010) a najmä v nedávno uvedenom slovensko-maďarskom koprodukčnom westerne Mirage (2014). Svoj ostatný film nakrútil Hajdu vo vlastnom byte za rekordne nízky rozpočet. Pri odpovedaní na otázky bratislavského festivalového publika priznal, že jedinou rekvizitou vo filme boli rastliny. Tie boli totiž do interiéru donesené práve pre účely filmovania. Tiež spomenul, že okrem neho samotného vo filme vystupujú aj jeho deti, manželka a kamaráti. Snímka mala premiéru v tom istom byte, kde bola nakrútená. Za desať dní prebehlo takýchto bytových projekcií približne štyridsať.
Rodinné šťastie je príbehom dvoch rodín. Najprv spoznávame manželskú dvojicu Eszter, jej manžela Farkasa (samotný režisér – poznámka autorky) a ich päťročného syna Bruna. Uprostred noci rodinu prekvapí nečakaná návšteva. Keď Eszter otvorí, na prahu zbadá svoju sestru Ernell s manželom a dcérou Laurou. Po neúspešnom roku v Škótsku sa sestra vracia s rodinou domov. Ich situácia je tak kritická, že sa rozhodli prenocovať u príbuzných.. Ako dlho sa zdržia, odhadnúť nevedia.
Majstrovstvo a talent maďarského tvorcu tkvie v jeho schopnosti presného vedenia hercov, ako aj v kvalitne napísanom scenári. Vo filme adaptuje svoju vlastnú divadelnú hru. Je pôsobivé, ako Hajdu dokáže presne znázorniť odpozorované situácie z reálneho života. Vzniká množstvo úsmevných situácií, ktoré tak dobre poznáme z vlastných životov. Ale aj tých nepríjemných. Ako sa veľakrát stáva, keď sú ľudia nečakane a na dlhší čas nútení zdieľať spoločné priestory, vyplávajú na povrch aj ich vzájomné nezhody, či problematické alebo až tabuizované témy. Na príklade nie príliš vrelého vzťahu švagrov, ich ratolestí alebo na naznačenej nevere režisér ponúka neprikrášlenú a autentickú štúdiu medziľudských naštrbených vzťahov.
Filmový sujet stojí okrem skvelých hereckých výkonov všetkých zúčastnených hlavne na vyšperkovaných dialógoch, umnom minimálnom strihu a viac-menej statickej kamere. Film si vystačí so šiestimi (respektíve ôsmimi) postavami a jedným priestranným bytom. Všetkým zástancom náročných trikových sekvencií dokazuje, že tá najväčšia dráma sa môže veľakrát odohrať aj v našom vlastnom neprikrášlenom byte. Maďarský film vyhral hlavnú súťaž na tohtoročnom festivale v Karlových Varoch. Hajdu si odniesol cenu aj za najlepší herecký výkon.
Barbora Gvozdjáková
